Časopis Dialóg

                 Slavomír Krupa  riaditeľ Rady pre poradenstvo v sociálnej práci

Skôr ako sa budeme venovať téme pridanej hodnoty cirkevných sociálnych služieb, je – myslím si – potrebné, aby sme skúmali, aké hodnoty prináša  kresťanstvo a kde je zdroj týchto hodnôt. Cirkev je spoločenstvo kresťanov – teda osôb, ktoré sú súčasťou komunity, ktorá prijala, zvnútornila pre svoj osobný život hodnoty kresťanstva. Navyše, kresťania majú v tom prostredí, kde žijú, tieto hodnoty sprostredkovávať a odovzdávať (kresťanská misia).

 Čo je hodnota (hodnoty)?

Hodnota – hodnoty sú stabilné, nosné, nenahraditeľné, transcendentné princípy, na existencii a aplikácii ktorých je podmienené dobré fungovanie neviditeľného a viditeľného sveta.  Hodnoty nie sú závislé na ľudskom vedomí (uvedomovaní), ale sú pre bytie človeka  existenčne dôležité, podobne ako je pre život človeka existenčne potrebný kyslík.     

 Kde je zdroj kresťanských hodnôt?

Odpoveď nájdeme vo vyjadreniach kráľa Dávida, ktorý prisudzuje za zdroj hodnôt Hospodina:

Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk.  Deň dňu odovzdáva správu, noc noci zvestuje poznanie bez reči, bez slov, nepočuť ich hlas.  Ich posolstvo znie po celej zemi a ich oznamy doletia až po končiny sveta. Postavil na nich slnku stan. Ono vychádza ako ženích zo svojho príbytku, teší sa ako hrdina, čo beží do cieľa.  Na jednom kraji nebies vychádza, na druhom zapadá; nič sa neskryje pred jeho páľavou.  Hospodinov zákon je dokonalý, občerstvuje dušu. Hospodinovo rozhodnutie je spoľahlivé, neskúseného robí múdrym. Hospodinove príkazy sú správne, srdce napĺňajú radosťou. Hospodinov príkaz je jasný, očiam dáva svetlo. Bázeň pred Hospodinom je čistá, zostáva naveky; Hospodinove výroky sú pravdivé, všetky sú spravodlivé. Vzácnejšie sú ako zlato, ako množstvo zlata rýdzeho; sladšie sú ako med, ako med z plástov. Napomínajú aj tvojho služobníka; kto ich zachováva, odmenu hojnú má. Kto si uvedomuje svoje poblúdenia? Zbav ma aj skrytých vín. Ochráň svojho sluhu aj pred spupnými, aby ma neovládli. Potom budem bez úhony, zbavený veľkého hriechu. Nech ti je príjemná reč mojich úst a úvahy môjho srdca pred tebou, Hospodin, moja Skala a môj Vykupiteľ! (Žalm 19) 

Aké sú kresťanské hodnoty?

Nepoznateľného Boha máme možnosť poznávať cez vzťah. Vo vzťahu k Bohu môžeme čiastočne – akoby v zrkadle (píše ap. Pavol) – poznávať Boží charakter, hodnoty. V tomto zmysle je aj človek sám spolu s celým s obdivuhodným a nezmerateľným mikro a makro prostredím hodnota sama osebe. Život človeka, jeho bytie, v ktorom si uvedomuje sám seba, sloboda, sloboda mysle, uvažovania, hodnotenia, rozhodovania, konania – to sú nesmierne cenné hodnoty. Sme stvorení Hospodinom a sme stvorení dobre, dokonca až tak, že sa  podobáme na nášho Stvoriteľa. Tiež podmienky, ako má človek žiť, pripravil Pán Boh pre človeka dobré – veľmi dobré. Ľudská existencia bola naplánovaná úchvatne, Stvoriteľ ponúkol človeku svoju dôvernú blízkosť. Rozhodovať sa v živote pre kresťanské hodnoty je predpokladom múdrosti. Boh je dobrý. Hodnota toho, čo nám Boh pripravil, je nezmerateľná, podobne ako je nezmerateľný Boh sám. Hospodin premietol do prostredia, v ktorom žijeme a do nás samých hodnoty, ktoré sú dobré – sú dobré, lebo pochádzajú z Boha. Ľudská existencia človeka s BOHOM a Božia existencia s človekom je založená na hlbokom vzťahu osobnej dôvery. Dobro od Boha je založené na slobode – je dobrovoľným, slobodným rozmýšľaním, konaním, ktorého prijímateľom je jeho darca, prostredie a ľudia. Ľudská jedinečnosť je daná jedinečnosťou Stvoriteľa – nie je daná len rôznorodosťou našich fyzických a duševných vlastností, ale tiež slobodou. Naša sloboda je odvodená od slobodnej, ľudsky neobsiahnuteľnej a nepochopiteľnej vôle Stvoriteľa, ktorá miluje dobro. Morálne bipolárny svet, v ktorom existuje dobro i zlo (a v ktorom sa zlo javí na pohľad chutné, krásne a vábivé) testuje hodnotovú orientáciu, múdrosť či bláznovstvo človeka.

Zastavme sa na chvíľu pri hodnote, ktorú Boh pomenoval slovom pokora. Človek sa môže slobodne rozhodnúť pre hodnotu pokory alebo pýchy. Pokora vidí iného človeka ako vyššieho alebo prinajmenšom ako rovnocenného. Hodnota pokory otvára cestu k porozumeniu, spoločnej ceste, vzájomnej službe, skutočnému priateľstvu, k rešpektu a úcte k iným. Pýcha ale navonok celkom dobre konkuruje pokore. Pýcha umožňuje využívať svoju intelektovú, materiálnu, duševnú, duchovnú prevahu, poskytuje moc ovládať iných, ponižuje, zosmiešňuje, ironizuje, žiarli; pýcha je nekonečne súťaživá a chce byť všade prvá. Priznajme si – na pohľad je chutná, vábivá, pozoruhodná, obdivuhodná a pritom je pre človeka smrteľne nebezpečná. Sloboda vo výbere hodnôt je pre človeka potenciálnym vrcholom naplnenia života  i možným zrútením a pádom. Každé rozhodnutie, osobné a spoločné rozhodnutie je morálnym rozhodnutím medzi hodnotami dobra a zla a nesie v sebe ich následky.      

Dokonalý Boh a stratení ľudia

Tragédia človeka je v tom, že napriek upozorneniu podceňuje nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí. Subjektívne nesprávne zhodnocuje ponuky, uskutočňuje nesprávne rozhodnutia, ktoré ohrozujú jeho život. Boh, ktorý je dobrý, sledoval postupný odklon človeka od jeho ponuky dobra. Všetky odklony boli spojené s tendenciami zmeniť pozíciu zo „stvoreného“ na „stvoriteľa“. Hospodin po prvom nesprávnom zhodnotení a rozhodnutí človeka upozornil na ich dôsledky, sprísnil pravidlá, stanovil nové podmienky, pomenoval konkrétne nebezpečné situácie a upozornil na ich následky. Smrtonosné následky nesprávnych rozhodnutí mohli ľudia pochopiť a zmeniť vyznaním svojich vín a obetovaním zvierat, plodín, toho  najlepšieho, bezchybného, prvorodeného či prvotiny toho, čo ľudia vlastnili. Akoby im Boh chcel povedať: Váš odklon je pre mňa bolestný, priepasť medzi mnou a vami sa stále zväčšuje. Nemôžem sa stotožniť so zlom – spôsobujete mi bolesť, na ktorej nenesiem žiadnu vinu. Sú to vaše nesprávne hodnotenia a vaše rozhodnutia, pre ktoré sa zlo rozmáha na zemi. Pretože nechcete ísť po dobrej ceste, ktorú som vám pripravil, hľadáte si svoju vlastnú cestu – prijímate ponuky, ktoré nie sú odo mňa. V tomto chaose zlého sa objavujú akoby prekvapujúco mužovia a ženy, ktorí obnovujú vo svojom živote dôveru v Hospodina, dôveru, že je Hospodin dobrý a jeho cesty s človekom sú dobré: Enoch, Noach, Abrahám, Izák, Jákob, Jozef, Júda, Samuel, Dávid, Daniel a jeho priatelia, proroci, skrze ktorých sa dobrý Boh zľutuje, prejaví milosrdenstvo, súcit, zjavuje pravdu a ktorí vo svojom živote prežívajú niečo z tej bolesti, spravodlivého hnevu a požehnania Boha.

Dokonalý Boh a hriešny človek

Zdá sa, že tento boj návratu človeka do Božej prítomnosti je márny. Človek sa Bohu vzdialil, blúdi, priepasť medzi Bohom a človekom je neprekonateľná. Kým Boh je spoľahlivý a verný, človek je neverný a nedá sa na neho spoľahnúť; kým Boh je dôveryhodný, človek dôveru zneužíva; kým Boh je spravodlivý, človek súdi a odsudzuje nespravodlivo; kým Boh je milostivý, človek je nemilosrdný; kým Boh je súcitný, človek je akoby bez citu. Počujeme výkrik proroka Izaiáša: Všetci ľudia „zblúdili ako ovce, každý sa obrátil na svoju vlastnú cestu.“(Iz 53, 6)  

Zdrtený Boží Syn a zachránený človek

Kdesi, ešte na počiatku dejín sa v Božom úmysle rodí riešenie, ktoré čoraz viac presvitá a nadobúda konkrétnejšie obrysy. Dobrý Boh pripravuje rozhodujúci zápas so zlom, ktorému človek prepadol. Je to šokujúce riešenie. Dokonalý a dobrý Boh sa rozhodne zobrať na seba podobu zlom poznačeného človeka – človeka, ktorý sa tak hrozne vzdialil od svojej pôvodnej role. Oproti Božej moci a dokonalosti prijal Ježiš kríž porušenosti – slabého výhonku a koreňa, zasadeného do vysušenej zeme. Oproti Božej všemohúcnosti a krásy prijal Boží Syn Ježiš kríž ľudskej existencie, ktorá ničím nikoho nepriťahovala (Iz 53, 2). Oproti Božej vyvýšenosti prijal Ježiš kríž opovrhnutia; oproti Božej sláve prijal Ježiš kríž opustenosti  a samoty; oproti Božej dokonalosti prijal Ježiš kríž bolesti a nemoci; oproti Božej svätosti prijal Ježiš kríž opovrhnutia; oproti Božej velebnosti prijal Ježiš kríž znevažovania a posmechu. Boží Syn Ježiš vstupuje do života človeka ako ten, ktorý je zdrtený, zničený,  berie na seba naše nemoci, naše bolesti, našu smrteľnosť, naše neprávosti a zlyhania. „Hospodinovi sa ľúbilo ho tak zdrtiť a strápiť nemocou.“ (Iz 53, 10) Ako je možný taký zásadný zvrat v Božom pláne? Nespravodlivý a všetkému prirodzenému sa vymykajúci  príbeh starozákonného Jóba dopadol na Boha samotného. Ježiš hovorí o sebe i o nás, keď uvádza podmienky blahoslavenstva – šťastia, vnútorného pokoja. Predstavuje nám pre našu súčasnosť neatraktívnu, podivnú, nepríťažlivú osobu, ktorú charakterizuje úplná odkázanosť na Boha (oproti prehnanému sebavedomiu), súcit a ľútosť s druhými (oproti bezcitnosti), tichosť (oproti sebapresadzovaniu), spravodlivosť (oproti precitlivenosti na seba), milosrdenstvo (oproti bezcitnosti), prostota a čistota srdca (oproti zákernosti a ľstivosti), pokoj (oproti vnútornej nevyrovnanosti, ktorá sa prejavuje ohováraním, posudzovaním), znášanie krivdy, prenasledovania (oproti precitlivenosti na seba a útočnosti na druhých). V centre Ježišovho záujmu sú ľudia stratení, zdrtení, ponižovaní, opustení, chorí – ľudia, ktorých vlastné žiadosti a plány nenaplnili. Ježiš sám prijal moc, aby pomohol iným a vzdáva sa moci vtedy, kedy by mohol pomôcť sebe (ako to posmešne vyjadrili ľudia pod krížom: „Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť.“ (Mt 27, 42).

Neviem, či to prijmeme, ale to je pridaná hodnota, ktorou môže kresťan osloviť svet. K tomu ešte apoštol Pavel pridáva, že každého, kto chodí v duchu, možno poznať podľa toho, že má lásku k blížnym, šíri okolo seba presvedčujúcu radosť a pokoj, má porozumenie pre druhých ľudí a hľadá dobro a šíri dobro (lebo Boh je dobrý); verne plní svoje sľuby (neodkláňa sa z cesty, po ktorej ide), je pomalý do hnevu a ovláda svoje žiadosti a túžby. (Gal 5, 22) Všetko, čo som uviedol, pôsobí navonok ako slabosť, ale v skutočnosti je to moc, ktorá aj dnes, kde-tu  premáha svet. Ježiš otvára cestu späť k dobrému Bohu. Pridaná hodnota cirkevných sociálnych služieb je práve táto misia evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna, Otca a Ducha Svätého. 

 Komunita kresťanov

A ešte niečo môže byť a má byť pridaná hodnota cirkevných sociálnych služieb – je to   spoločenstvo kresťanov, komunita. Podstatou Božej existencie je spoločenstvo Otca, Syna, Ducha Svätého. Preto ako je pre dieťa pred narodením potrebný život v lone matky, ako je pre dieťa život v rodine, tak je pre kresťana potrebný život v komunite. Kresťania „zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom spoločenstve, pri lámaní chleba a na modlitbách“ (Sk 2, 42), „každodenne zotrvávajúc jednomyseľne v chráme“ (Sk 2, 46) a „chválili Boha a mali milosť u všetkého ľudu.“ (Sk 2, 47) Cirkev je prameňom, z ktorého má vytekať prúd hodnôt do spoločenstva, do komunít kresťanov. Jean Vanier pod komunitou rozumie „miesto, kde sa učíme žiť v rytme a v rozmeroch ľudského srdca a prírody.“ Podľa neho sme stvorení zo zeme a potrebujeme slnečné teplo, morskú vodu a vzduch, ktorý dýchame. Komunita je znamením  toho, že je možné žiť ľudsky. Cirkevné sociálne služby majú predpoklad vlastniť pridanú hodnotu, ktorú môžeme nazvať „komunitný kresťanský duch“, ktorý Jean Vanier nazýva omnoho jednoduchšie „spiritualitou každodennosti“. (VANIER, J.: Komunita, miesto odpúšťania a sviatkov, II. diel, 1999, Serafín, Bratislava)

Pridanou hodnotou cirkevných sociálnych služieb je čistý, transparentný, posilňujúci, obohacujúci, očisťujúci vzťah s miestnym cirkevným zborom. Pridanou hodnotou cirkevných sociálnych služieb je (je z pohľadu hodnoty spoločenstva ako takého) v prvom rade duchovný potenciál cirkevného zboru. Máloktorá verejná alebo mimovládna organizácia má predpoklad pre také zázemie, aké môže mať cirkevná organizovaná sociálna služba v cirkevnom zbore, ak je cirkevný zbor živou komunitou kresťanov.   

Diagnóza: 

Ak cirkevné sociálne služby, ktoré sú vysoko profesionálne a poskytujúce kvalitné sociálne služby nesprostredkujú misiu evanjelia cez osobný život pracovníkov a dobrovoľníkov, nepodporujú prirodzené spoločenstvo – komunitu kresťanov v organizácii a v cirkevnom zbore, potom bude personál a dobrovoľníci s vysokou pravdepodobnosťou pôsobiť unavene a smutne. Cirkevné služby, ktoré neposkytujú kvalitné sociálne služby a nesprostredkujú misiu evanjelia prijímateľom sociálnych služieb a pracovníci a prijímatelia nenachádzajú spoločné hodnoty vlastné kresťanským komunitám, nie sú dobrou vizitkou cirkvi a kresťanov všeobecne. Pridanou hodnotou cirkevných sociálnych služieb je, keď má organizácia kresťanskú kultúru, keď vyznáva a žije kresťanské hodnoty misie, spiritualitu každodennosti v spoločenstve a pritom poskytuje odborné, kvalitné sociálne služby. Taká služba má presah do spoločnosti, do miest, v ktorých je služba poskytovaná, do lokálnych častí miestnej komunity až k osobám, ktoré v tom prostredí žijú.