Časopis Dialóg

      Anna Činčuráková Tipulová        (evanjelická kaplánka v Kukovej)

  Mnohé ženy sú presvedčené, že ten, kto nazval materskú dovolenku „dovolenkou“, bol istotne muž (pri     všetkej úcte k nim) a zrejme nemal potuchy, o čom hovorí. Veď čo si už len matka pri malom dieťatku môže „dovoliť“? Budem parafrázovať Hanu Pinknerovú, českú kresťanskú spisovateľku, ktorá píše najmä pre dámy: „Môžem si dovoliť vstať skoro ráno a stihnúť svitanie, kým ostatní ešte spia. A vlastne ak mám staršie dieťa, môžem si dovoliť vstať v ktorúkoľvek hodinu a nezazvoní mi hnusný budík, že som zaspala. Môžem si sama organizovať a rozdeliť prácu tak, ako mi to vyhovuje, zatiaľ čo iné ženy musia počúvať svojho šéfa; ja som si sama šéfkou aj manažérkou. Nemusím ísť nakupovať v rannej špičke a ani v poobedňajšej, keď sa všetci hrnú zo zamestnania, ale pokojne si môžem vychutnať nakupovanie v takom čase, v akom to vyhovuje mne. Môžem si dovoliť objať svoje dieťa kedy chcem a vychovávať ho tak, ako chcem ja, bez toho, aby mi do toho niekto zasahoval. Môžem si dovoliť hrať sa na hrady, princezné a vojakov bez toho, aby na mňa zazerali, či som divná a nemusím toto potešenie prenechať niekomu inému...“ 

 Je veľa vecí, ktoré si môžem ako žena na materskej dovolenke dovoliť. Záleží od uhla pohľadu, z ktorého sa dívam na svoju situáciu. Môže to byť pohľad vďačného, plného a radostného srdca, ktoré vie, že napĺňa poslanie, ktorým ho Boh poveril, a môže to byť uhol pohľadu nevyrovnanej osobnosti, sebapodceňovania a sebaľútosti.

Sú dva hriechy, v ktorých sme sa my kresťanky previnili voči Božiemu plánu pre rodinu:

Spoločnosť nás presvedčila, že naša hodnota spočíva v tom, čo pre ňu robíme a sme dôležité natoľko, nakoľko sme akčné. A my sme uverili. Preto sa ženieme do zamestnania skôr, ako je to dobré pre naše deti. Chceme byť prijaté a užitočné a myslíme si, že cesta je čím skôr opustiť status materstva. Akoby to bol nejaký nutný nepríjemný medzistav, akoby sme na materskej dovolenke niečo zameškali. Nechávame sa presvedčiť, že nie sme dosť.

V Božom pláne je materstvo poslanie, v ktorom zohrávaš, milá mama, veľmi dôležitú úlohu. Nedaj sa presvedčiť o opaku! Pre Boha si veľmi dôležitá! 

Hriech, že preberáme úlohy, ktoré nám nepatria

Sme síce emancipované a hrdíme sa titulmi (proti čomu nič nemám), ale týmto privilégiom sme zobrali na svoje plecia aj niečo, čo nám nepatrí: Zodpovednosť a vodcovstvo. Máme tendenciu riadiť a ovládať (1M 3, 16) a nominujeme sa do funkcií, ktoré patria mužom. A tak sme unavené a nervózne, pretože sme neboli stvorené pre túto úlohu a naše plecia nie sú dosť silné a široké! Potom si to odnáša domácnosť, naše rodiny, deti... S hrôzou sa pozeráme na chaos v rodinách, rozpadnuté manželstvá, nevychované, drzé deti, ktoré nerešpektujú žiadnu autoritu, pretože nik nie je v správnom čase na správnom mieste. Toto je následkom toho, ako veľmi sme sa odklonili od Božieho plánu pre muža a ženu.

Tieto dva hriechy mi Pán Boh ukázal, keď som sa Ho niekoľkokrát pýtala, čo odo mňa chce. Túžila som po konkrétnom povolaní, po konkrétnom vyslaní do služby. Modlila som sa: Pane, pošli ma tam, kde ma chceš mať. Daj mi službu! Ukáž mi, čo mám robiť. Povolaj ma! Nedokázala som prijať, že byť matkou je poslanie. Že toto je konkrétna služba, že práve toto odo mňa chce. Zdalo sa mi to príliš málo. A aj ja som chcela prebrať zodpovednosť a vodcovstvo vo veciach, ktoré nepatria do mojich úloh. A Boh ma potom urobil matkou. No ja som sa ďalej modlila za to isté: „Povolaj ma, Pane“ a On ma znova urobil matkou J A ja som stále nevidela. Vlastne som to nechcela vidieť. Nedokázala som prijať, že už ma povolal – že ma povoláva tam.

Robí to mnoho žien. Venujú sa cirkvi, obchodu, rôznym kreatívnym prácam, združeniam... pretože byť mamou sa im nezdá byť dosť. Neuvedomujú si, do akej úžasnej a dôležitej úlohy ich Boh poslal. Nevidia, aké sú úžasné a šikovné a že nechať sa viesť Božím Duchom pri formovaní malej bytosti je omnoho dôležitejšie, ako akákoľvek iná práca. Nie že by sme boli ctižiadostivé! Proste len nepoznáme svoju hodnotu.

A toto sa na nás odráža. Je to vidieť v postoji k našim deťom – v tom, ako prežívame čas na materskej dovolenke, v praktických veciach, ktoré ako matky robíme alebo nerobíme.

S trochou irónie (ktorú mi prosím odpustite) som si pomenovala niekoľko skupín žien, ktoré poznám: 

Materské „akčňáčky“

sú ženy na 100 % pripravené stať sa matkami. Sú obetavé a poddané, rozdajú všetku svoju lásku a slúžia svojim deťom, manželovi, celej rodine, čím nám môžu byť ohromným príkladom, rovnako ako snaživá Marta; no niekedy im v návale vytrženia uniká podstata. Poznajú najlepšie plienky a budú vás presviedčať o ich výhodách, preferujú vlastný štýl výchovy, ktorý prezentujú ako ten najlepší a neustále vymýšľajú svojmu dieťaťu aktivity. Keď sa s nimi rozprávate, máte pocit, že ste ako matka totálne zlyhali. Ja nebehám za svojím dieťaťom, kdekoľvek sa pohne, a dovolím mu umyť si ruky aj s tým rizikom, že si zamočí oblečenie až po lakte. „Akčňáčky“ sú vždy natoľko rozbehnuté a v akcii, že majú problém zastaviť sa, aby budovali svoju vlastnú osobnosť.

Tejto mame by som povedala to, čo Pán Ježiš Marte: Si veľmi šikovná a múdra! Nemusíš vôbec nič dokazovať ani sebe, ani nikomu inému. Zastav sa na chvíľu a sadni si k Ježišovým nohám. On má predsa všetko to, čo potrebuje tvoje dieťa, má to, čo potrebuješ ty, aby si to mohla dať svojej ratolesti. Je tu preto, aby ti ukázal, čo je podstatné a naučil ťa dôverovať, aby si dokázala „pustiť“ svoje dieťa z vlastných rúk a vložiť ho do Božích! 

Materské plavkyne

som nazvala ženy, ktoré si nikdy celkom neuvedomili, do čoho idú, až kým neboli „hodené do vody“, aby plávali. Je to pre ne ťažké a netaja sa tým. Veľa vecí ohundrú, veľakrát sa cítia frustrované a majú pocit, že pri vymieňaní plienok vôbec nerobia to, čo by chceli a mali robiť. Pozitívne je, že hľadajú podstatu všetkého, čo sa s nimi deje a prijmú skrze to veľa požehnania. Napriek tomu, že sa nedokážu až tak úžasne rozdať (nebudú variť lekváre ani sterilizovať ovocie pre svoje deti), predsa pochopia svoje poslanie a naplnia ho. Sú to totiž ženy, ktoré hľadajú Božiu vôľu vo svojom živote.

Materskej plavkyni by som povedala to, čo pripomenul Pán Boh mne: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom a keď sa zjavil ako človek, ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.“ (F 2, 5–8) Kristus nestratil svoju úroveň, keď slúžil – ba naopak, vtedy bol Bohom, ktorý je najviac prijateľný človeku! Keď upratuješ a vymieňaš plienky a robíš všetky tie „neduchovné“ veci, ktoré ťa unavujú, neznižuje to tvoju úroveň!  Robíš presne to, čo od teba chce Pán! Slúžiš tak, ako slúžil On. Si na správnom mieste! Buď len poslušná a neboj sa, zvládneš to! Napĺňaš poslanie, ktoré ti Pán Boh zveril tak dobre, ako ho naplnil Pán Ježiš. 

Materské stroskotankyne

Napokon poznám ženy, z ktorých materstvo vycucalo všetku energiu a silu. Som si istá, že veľa z týchto žien túžilo po rodine, deťoch a možno mali aj svoje predstavy o tom, ako by mala vyzerať výchova či chod domácnosti; no jednoducho to nezvládli a vzdali to! Sú totálne apatické voči sebe, rodine aj okoliu. Nemajú žiadne vlastné sny, vlastné túžby, akoby ich život skončil chvíľou narodenia dieťaťa. Prečo je to tak? Čo sa to stane s nami ženami, keď sa staneme matkami? Nemôžeme ďalej lietať? Či nám niekto azda odstrihne krídla...? Bála som sa, že sa stanem jednou z nich.

Najviac som sa bála, že prídem o samú seba. Že stratím svoju úroveň – stratím to, kto som a čím som a stane sa zo mňa bezvýznamná žena, ktorá rieši iba plienky a domácnosť. Bála som sa, že sa stratím. Že stratím hodnotu...

A potom ma Pán Ježiš zavolal rovnako ako Petra na mori: „Poď ku mne“ Išla som, pretože na tej mojej lodi to už trochu smrdelo sebaľútosťou a podceňovaním, tak som nemala inú možnosť. Neraz ma chytil za ruku vo vlnách, ktoré sa cezo mňa kopili a viem, že vždy, keď ma dvíhal z vody, menil ma na nového človeka. Robil zo mňa v tej chvíli novú osobnosť. On je Boh, ktorý mení vlny na chodník, po ktorom sa dá chodiť. Mení bežný stereotyp materskej dovolenky na zázrak (preto mám tak rada knihu: Ak chceš chodiť po vode, musíš vystúpiť z lode. Je to výzva!).

Milá mamina, Pán Boh ti veľmi dôveruje, keď ti zveril dieťa. Chce a môže úžasne meniť tvoju osobnosť a aj na materskej môžeš rásť na Jeho slávu. Aj keď sa ti zdá, že nemôžeš lietať, možno je čas začať chodiť... po vode. A keď sa cítiš neslobodná a obmedzená, On dáva slobodu! On má život, má plnosť života pre tvoje dieťa, ale aj pre Teba! Má s tebou svoje dokonalé plány! (Jer 29, 1: Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami! – úmysly smerujúce k blahu, nie k nešťastiu – dať vám budúcnosť a nádej!) Tak sa neboj vykročiť z lode k Nemu! A nezabudni – On nikdy nepovoláva človeka k tomu, aby sa potopil! 

Rastieš do koreňov

Počas materskej dovolenky rastieme – v pokore, v láske, v službe, poddanosti, v dôvere – vo všetkých tých dobrých veciach, ktoré vystihujú Božiu ženu a v ktorých ako ženy máme rásť. Rastieme do koreňov. Vnímam to ako cestu stať sa tým, čo je Božou vôľou pre ženu. Tým, že nesieme zodpovednosť za výchovu našich detí, sme pri formovaní nových ľudí, nových osobností a máme na ne najväčší vplyv, naše korene sú veľmi dôležité! Nemôžeme predsa dať to, čo nemáme!

A tak sa teraz pohodlne usaďte, dámy – prejdeme si niekoľko praktických rád a skúseností, ktoré nám pomôžu duchovne rásť: 

Definuj svoj cieľ a urči si priority

Keby som mohla vrátiť čas, prvá vec, ktorú by som urobila, by bolo definovanie cieľa mojej materskej dovolenky. Máte pred sebou niečo úplne nové. Boh vám dáva nový špeciálny čas, v ktorom chce robiť nové veci. Nejde iba o člena v rodine a vaše zžitie sa s ním. Pán Boh chce robiť nové veci aj s nami – mamami a materská dovolenka je Jeho čas. Všetky tie zmeny, ktoré prežívam, môžu byť prostriedkom formovania a rastu pre mňa, ak Mu dovolím, aby vstúpil do tohto času a konal v ňom.  On mi ukáže, čo je podstatné, aby som sa vedela zorientovať, keď to bude najviac chaotické. On ma povzbudí a posilní, keď to bude veľmi ťažké. Je dobré odpovedať si teda na otázku: Čo je moja úloha? Čo považujem za najdôležitejšie vo vzťahu k môjmu dieťaťu v čase, ktorý je predo mnou? Aké sú moje priority vo vzťahu ku mne samej? Dokonalá domácnosť, každý deň chutné jedlo, vzdelávanie sa... Modlite sa, aby vám Pán Boh ukázal, čo chce s vami robiť, čo chce meniť a formovať a tiež aby On ukázal, aký má byť cieľ času na materskej dovolenke. Je vaším cieľom dať svojmu dieťaťu všetko? Je vaším cieľom venovať dieťaťu kvalitný čas (?) alebo vzdelávať ho, aby bolo inteligentné a mohlo sa neskôr uplatniť vo svete? Chcete ho vychovávať a viesť do vzťahu k Bohu, alebo z neho vychovať len dobrého človeka? Vopred upozorňujem, že aj keď sa všetky tieto ciele zdajú byť veľmi úctyhodné a duchaplné, nemôžete naplniť každý! Preto je dobré definovať si cieľ. Potom si ho zapíšte! Pomôže vám v čase, keď to bude vo vašej rodine najviac „pestré“ a budete prežívať okolo seba chaos, keď sa vám bude zdať, že už nevládzete ani premýšľať; pomôže vám správne sa rozhodovať a môže to byť pre vás orientačným bodom. 

Stanov si čas pre osobné stíšenie

V návale denných povinností sa môžeme veľmi rýchlo stratiť. Ráno nás zobúdza detský plač, prebaľovanie, papanie, hygiena, upratovanie, varenie... Neustály kolotoč. Večer si sadnete do kresla, so zdesením pozriete na hodiny a zistíte, že ste sa ani nemodlili. Veľmi zlé! No ešte horšie je to, že s tým ani neviete pohnúť, pretože takto ide deň po dni a vy proste nemáte čas sa zastaviť. Pravidelné osobné stíšenia sú nevyhnutné preto, aby sme duchovne rástli. V osobnom stíšení ma Boh neraz pripravil na nepredvídané situácie, ktoré sa vyskytli počas dňa. Pri deťoch ide vždy o správne načasovanie. A Pán Boh ho má! On vám iste ukáže, kedy je ten správny čas pre vás, aby ste si mohli čítať a modliť sa. Poproste manžela alebo niekoho z rodiny, aby vám na tú chvíľku postrážil deti a nájdite si vhodné miesto, aby vás nikto nerušil. 

Efektívne využívaj čas

Okrem plánovaných stretnutí s Bohom môžeme tiež rásť pri veciach, ktoré denne robíme. Pri kočíkovaní malého dieťatka sa dá nerušene nielen premýšľať, ale aj byť s Bohom a rozprávať s Ním. Veľa básní som napísala práve vtedy, keď deti spali a ja som robila niečo, čo musím robiť. Keď beriete svoje deti na ruky a Pán Boh vás zaplaví hormónmi šťastia, lásky a nehy, využite túto chvíľu k vďačnosti a modlitbe za svoje dieťa. Môžete mu žehnať, keď ho kojíte, alebo v takej chvíli oslavovať Pána piesňou. 

 Píš si denník

Možno sa vám táto rada zdá príliš dievčenská a nedospelá, no v skutočnosti je dobrou pomôckou v duchovnom raste. Niektoré mamy si píšu denník o svojich deťoch, ja si píšem situácie, ktoré som cez deň zažila a čo ma tým Pán Boh naučil. Tam môžem veľmi plasticky vidieť to, ako Boh koná. Je možné, že vás pri písaní denníka Boh upozorní na niektoré veci, ktoré bude nutné z vášho života odstrániť a aj keď to bude bolestivé zistenie, bude to priestor pre to, aby ste sa vo viere mohli pohnúť ďalej. Tiež si zapisujem zasľúbenia, ktoré mi Pán Boh v určitom období dáva. Je veľmi povzbudzujúce zalistovať späť a vidieť, ako to zasľúbenie aj splnil. 

Nezatvor sa doma

V prvých dňoch, kým sa prispôsobíme životnému rytmu detí, je ťažké vychystať sa kdekoľvek na prechádzku či návštevu. No aj maminy, ktoré sú roky na materskej, majú tendenciu „uhniezdiť“ sa doma. Tak si zvyknú na svoj pohodlný systém, že si ani nevšimnú, ako strácajú rozhľad a ako sú ukrátené o nové podnety, ktoré sú na ceste viery veľmi dôležité. Vezmite svoje deti na prechádzku do prírody a čerpajte plnými dúškami z Božej blízkosti, ktorá je v nej. Keď sme s deťmi vonku, môžem veľmi veľa prijať cez rozhovory. Kladú úžasné otázky o Bohu, nad ktorými som nútená rozmýšľať.

Vonku sú ľudia, od ktorých môžeme prijať veľa požehnania do svojho života. Duchom svätým vedení povedia veci, ktoré nás povzbudia, potešia, udajú smer. Je dobré byť s takými ľuďmi a odporúčam nenechávať stretnutia s nimi iba na „náhodu“, ale cielene ich vyhľadať, aby sa nestalo, že priebeh rozhovorov sa nevyvíja podľa našich predstáv a odchádzame prázdnejší, ako sme prišli. Možno by sme radšej rozprávali o momentálnej frustrácii alebo o tom, k čomu nás Pán Boh v poslednej dobe volá, ako o plienkach a priberaní dieťatka... Nestretávajte sa iba s rodičmi, ktorí riešia to isté, čo vy (plienky, sunár, oblečenie) – nestratíte tak prehľad a rôzni ľudia vám dajú rôzne podnety na premýšľanie. 

Organizuj a separuj!

Na materskej dovolenke ma Pán Boh veľmi veľa naučil. Okrem trpezlivosti, pokory a poslania matky, ktoré boli súčasťou okresávania môjho duchovného človeka, ma naučil, že je nevyhnutné rozlišovať, čo je dôležité a čo dôležité nie je. Musíte si vybrať, či najprv dáte plačúcemu dieťatku papať, alebo dovaríte obed pre manžela. Či je dôležité vypočuť vaše dieťa, ktoré sa dožaduje pozornosti aj napriek tomu, že máte rozrobenú prácu a musíte ju nechať, čo vám spôsobí nepríjemnosti. Vyberáte si čisto uprataný byt, alebo šantenie s vaším dieťaťom, po ktorom ostávajú otlačky na nábytku. Vyberáte si rodinný výlet, alebo návštevu u kolegu z práce, ktorý vôbec nerozumie deťom... Vy si vyberáte, či vezmete do ruky knihu, ktorá buduje, alebo zapnete obľúbenú telenovelu! Podobne je to aj s časom. Viete, že je ho príliš málo na to, aby ste s ním mohli hazardovať, a tak proste musíte rozlišovať, čo je dôležité. Výhodou je, že si čas rozvrhujeme samé. Niekedy stačí dobrá organizácia na to, aby ste sa mohli stretnúť a porozprávať s niekým, koho máte radi a od koho veľa načerpáte; a tiež stačí dobré rozvrhnutie prác na to, aby sme sa mohli venovať tomu, čo je dôležité pre náš duchovný rast – či už je to stíšenie alebo čítanie kníh. 

Čerpaj z kníh a internetu

V 9. ročníku ZŠ som vyhrala cenu školskej knižnice za najviac prečítaných kníh. Keď to teraz hodnotím, viem, že mi nešlo o to, aby som čo najviac z týchto kníh aj prijala, ale určite som sa naučila čítať J Najviac požehnania za 7 rokov na materskej dovolenke som prijala čítaním kníh. Pán Boh mi ukázal nové veci, nestratila som úplne slovnú zásobu, ktorá sa na materskej obmedzuje na „nechaj, no-no, papaj, pa-pa, toto, a-a...“ a Pán Boh ku mne cez knihy hovoril do rôznych oblastí života. Rovnako možnosť prijímať informácie cez internet a spojenie so svetom, ktoré táto generácia ponúka, môžete použiť na svoje duchovné budovanie. Zvykla som sa zavrieť do práčovne, kde ma nik nerušil a pri žehlení som počúvala kázne a prednášky, ktoré nájdete zavesené na rôznych kresťanských portáloch. Beztak si pustíme pri domácich prácach hudbu, rádio alebo televízor... To, čím plním svoju myseľ, premieňa moje srdce. Ak chcem duchovne rásť, počúvam to, čo podnecuje rast. Váš manžel sa bude čudovať, ako ste si zrazu obľúbili žehlenie a keď ho budete konfrontovať s tým, čo ste počuli, alebo čo ste si prečítali, môžete sa budovať vzájomne. 

Zapoj sa do služby

Napriek tomu, že sme mamy, náš život nekončí pri prívarkoch, plienkach a prádle. Každá z nás je špeciálne obdarovaná – rovnako ako každý kresťan – darom, ktorým má slúžiť v spoločenstve cirkvi. Možno nás Pán povolal k vedeniu besiedky alebo k spievaniu v spevokole ešte predtým, ako sme sa stali mamami a máme pocit, že je všetkému koniec. Nie je! Naopak. Materstvom nám Pán Boh otvorí a ukáže nový rozmer našej služby. Možno nás povolá k novým veciam, ktoré sa prirodzene objavia počas našej služby vlastným deťom. Ako matky máme iný – rozšírený – pohľad na veci. Vieme byť empatické a dokážeme veľa investovať do vzťahov. Nebojme sa zapojiť do služby v cirkevnom zbore. Naše deti predsa každým dňom rastú a budú čoraz staršie a budeme môcť robiť veľmi veľa vecí, ktoré budú osožné pre ne aj pre nás. Službou rastieme. Učíme sa, silnieme a dokonca služba v cirkvi môže byť pre maminu niečím, čo si prinesie a požehná ju v jej domácnosti pri výchove a staraní sa o vlastné deti.  

Dovoľ si odísť – dôveruj svojmu manželovi, že sa postará

My nie sme nezodpovedné maminy! Skôr mám strach, že sme až príliš úzkostlivé na to, aby sme mali odvahu zveriť svoje dieťa niekomu inému a odísť na niekoľko dní. Samozrejme, že to závisí aj od veku dieťatka, ale: Sme až také zodpovedné, že nedôverujeme svojmu vlastnému manželovi, iba sebe? Je pre mňa veľkým povzbudením do ďalšieho života, keď môžem odísť na pár dní a oddýchnuť si, na nejaké väčšie stretnutie a načerpať. Môže ísť o stretnutie žien či mládežníckych vedúcich... čokoľvek, kde som rada, relaxujem, prijímam a rastiem. Napriek tomu, že milujem svoje deti (a práve preto, že ich milujem), dovolím si odísť, pretože viem, že nemôžem dať to, čo nemám. Ak chcem mať, musím prijať. A každá z nás potrebuje občas aj dovolenku od materskej dovolenky...