Ondrej Lupták, obchodný manažér 

Niekedy dávno, keď som bol mladým, existovala v našom „zhromaždení“ (tak sme tomu hovorili predtým) tradícia, že sme hovorili osobné svedectvá alebo zamyslenia, napr. na novoročné heslá. Pamätám si, ako som tŕpol, či ma nejaký starší brat neosloví, aby som sa zdieľal. Prečo? Prečo som sa bál podeliť s tým, čo prežívam – čo žijem?

 Nemám jednoznačnú odpoveď. Myslím si, že to súviselo s mojím osobným  vzťahom ku Kristovi a s tým, že som neprežíval Božiu prítomnosť v osobnom živote. Dnes sa chcem podeliť s osobnou skúsenosťou v učení sa nasledovať Krista tak, ako som to prežil v poslednom období. To obdobie, od októbra 2011, bolo poznačené vedomím, že strácam prácu a že čas bez práce raz určite príde. Zo začiatku to bolo obdobie môjho osobného presvedčenia či istoty, že si prácu nájdem – veď mám referencie z predchádzajúcich zamestnaní, skúsenosti, dostatočnú dravosť...

Začiatkom roka 2012 to ešte stále nebolo také „horúce“ a stále som mal pred sebou štyri mesiace istoty. V tom čase sme sa stretli s jedným manželským párom a tým sa pre mňa osobne začal zaujímavý vzťah. Prvýkrát som vyjadril obavu z toho, že za chvíľu stratím zamestnanie. Otvoril som svoje vnútro pred niekým iným, ako pred svojou najbližšou osobou – manželkou. Ešte som netušil, že tento vzťah zohrá významnú úlohu v mojom živote, v čase hľadania práce, ale predovšetkým úzkeho vzťahu s Kristom, ako aj získaní osobného duchovného priateľa.

1. mája 2012 som zostal bez práce a stále bez nádejnej vyhliadky na nové zamestnanie. Tu by som s opisom svojej nezamestnanosti skončil. Lebo nie je  podstatné to, ako som hľadal prácu, ale to, ako som hľadal Krista v období krízy. A to, čo ku mne hovoril a hovorí Boh skrze túto skúsenosť aj dnes. Tu je prvý text z Biblie ako prvé dejstvo mojej cesty spoznávania Krista a osobnej premeny (1Tim 6, 6-8, 10, SEB):

Veľkým ziskom je však zbožnosť spojená so spokojnosťou. Nič sme si totiž nepriniesli na svet a nič si z neho nemôžeme odniesť. Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní. Veď koreňom všetkého zla je láska k peniazom. Z túžby po nich niektorí zblúdili z cesty viery a spôsobili si mnoho bolestí.

Úžasný text. Plný kontroverzie k dnešnému ponímaniu života a úspechu.  

„Veľkým ziskom je zbožnosť spojená so spokojnosťou“ – niečo, čo som si nevedel predstaviť. Rád som sa chválil tým, čo som dosiahol (a stále len relatívne voči skutočne bohatým). Potreboval som si dokazovať, že som schopný urobiť viac. Hnala ma túžba mať viac, byť viac... V podstate nesloboda, lebo chýbala spokojnosť. A to si myslím, že verš nehovorí o pohodlnosti alebo nezodpovednosti.

„Nič sme nedoniesli na svet a nič si z neho nemôžeme odniesť“ – zhromažďovanie pokladov, pripútanie srdca k množstvu vecí... ako aj pokračovanie verša: „Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní.“ Áno – dnes musíme mať auto, aj iné veci na komunikáciu s inými ľuďmi. Vnímam tento verš pre seba ako výzvu netúžiť za každú cenu mať posledné novinky komunikačných nástrojov, mediálnej techniky, áut, nábytku, šatstva (značkového) alebo čohokoľvek, na čom sme každý tak trocha závislý a chceme sa s tým chváliť pred druhými. 

„Koreňom všetkého zla je láska k peniazom.“ Rád som videl peniaze na účte a hovoril som si: to ja som ich zarobil! Rád som pripomínal svojej najbližšej osobe, že ja som ten, kto ju živí a vďaka ktorej môže robiť to, čo robí. Ani by som nepovedal, že to bola láska k peniazom – skôr to, že som mohol nimi disponovať „JA“. 

Netvrdím, že som človek, ktorý čaká na príležitosť – hľadám ju. Netvrdím, že nechcem zarobiť peniaze – chcem. Netvrdím, že nemám radosť z dobrých výsledkov v práci – mám. Snažím sa však nemilovať tieto veci viac ako Darcu. Ako toho, ktorý je zdrojom všetkého pokoja a dokonalej lásky a istoty, Ježiša Krista. To je pre mňa každodenná výzva. Silu k tomu dáva jedine Zdroj, ktorým je Kristus. Skrze modlitbu a Slovo Božie. Nemôžem byť odpojený od Zdroja, ak chcem rásť a napredovať. 

Nasledovné oblasti by mohli charakterizovať druhé dejstvo mojej osobnej premeny, a to v nasledovnom poradí hodnôt:

1. Vytváranie vzťahov a hľadanie potrieb druhých aj v neistote materiálneho dostatku.
2. Hľadanie podstaty lásky v pravde aj vtedy, ak riskujeme stratu obľúbenosti.
3. Cvičenie sa vo vytrvalosti. V modlitbe, v štúdiu Slova Božieho, v dávaní desiatkov, prípadne aj v telesnom cvičení – napríklad behu.

 Rozmýšľal som, ktorým veršom alebo staťou z Biblie by som podčiarkol vyššie uvedené témy. Zistil som, že ich je v Novej Zmluve dosť, a preto som sa potešil inšpirácii kázňou brata z inej evanjelikálnej cirkvi, a to z 1Tim 4, 7–10:

 Vyhýbaj sa bezbožným a babským bájkam. Radšej sa cvič v pobožnosti. Telesné cvičenie je totiž málo užitočné, ale pobožnosť je užitočná na všetko, lebo má prisľúbenie pre terajší aj budúci život. Je to verná reč a hodna, aby bola úplne prijatá. Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha, ktorý je spasiteľom všetkých ľudí, najmä veriacich.

 Tri veci, ktoré si v tomto texte osobne podčiarkujem: 

„Vyhýbaj sa bezbožným a babským bájkam“ – máme silnú afinitu byť tam, kde sa niečo „šušká, deje či klebetí“. To kazí vzťahy. Pre mňa osobne to znamenalo byť pomalý v hovorení názoru na druhých, no na druhej strane vedieť povedať svoj názor v láske. Tým môžem vytvárať skutočné vzťahy, ktoré budú hlboké, aj keď nie vždy s rovnakým pohľadom na vec. Ale s akceptovaním toho druhého ako Božieho dieťaťa – teda prijímanie iného v láske.

„Cvič sa v pobožnosti“ – pripomínam si to, lebo druhá časť hovorí, že „pobožnosť má prisľúbenie pre terajší aj budúci život.“ Prečo si to pripomínam? Časom mnohé – aj veľké veci – zovšednejú. Cvičiť sa v pobožnosti pre mňa znamená zostať verný v maličkostiach a každodenne sa snažiť o postoje k veciam či situáciám pod vedením Ducha Svätého skrze Slovo a modlitbu.

„Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha“ – nie nádej v človeka, majetok, prácu, postavenie.

Tretím a stále trvajúcim dejstvom v osobnej duchovnej premene bolo a je to, čo som si uvedomil neskôr. Povedal som Kristovi, že by som chcel žiť svoj život v závislosti od Neho. Nie ako ten, ktorý ho pozná, vie o Ňom, vie veľa o kresťanskom náboženstve. Nielen ako ten, kto je „dobrý muž“, vnímaný tak vo svojom zborovom spoločenstve, práci či rodine. Vtedy som prežil, že nie som schopný veci sám riadiť. To je veľmi silný zážitok. Totálna kapitulácia vlastnej pýchy. Odovzdanie riadenia vlastného života Kristovi. Dal som sľub, že Ho s Jeho pomocou chcem nasledovať a spoznávať jeho vôľu.

Som presvedčený, že sa to oplatí. Je to ale dosť ťažké. Lebo žijem v tele a som stále pokúšaný. A viem, že sám to nedokážem. Ale v Jeho sile to je možné tak, ako to vyjadrujú aj nasledovné verše z Biblie:

 Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol spolucítiť s našimi slabosťami, ale veľkňaza, ktorý bol vo všetkom skúšaný, ale nedopustil sa hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas. (Hb 4, 15 -16 SEB)

Nemusíme byť v našom boji sami! To je tá dobrá správa! Lebo máme Veľkňaza, ktorý dokonale pozná, čo to znamená byť pokúšaný. Vďaka Bohu za Ježiša Krista.

 Koncom roka 2013 sme spolu s Natáliou napísali Vianočný pozdrav, ktorý začal slovami: „Ďakujeme za tento rok, ktorý sme mohli prežiť v hojnosti a dostatku. Ako aj v dobrom zdraví.“

 Ukončím dvoma zamysleniami:

1.  „Eben Ezer“, alebo „Až potiaľ nám pomáhal Hospodin.“ Môžem tak s vďakou povedať, že až do dnešného, teda posledného dňa v roku 2013, sme nikdy nemali nedostatku. Stačí sa obzrieť späť a vidieť dobré veci, ktoré sme prijali od Hospodina.
2. Do ďalšieho roka, či až pokiaľ budeme na tejto zemi, chcem mať pevnú vieru, že: „Jehova Jirech“, alebo „Hospodin sa postará“. Verím, že ak budem naozaj v úprimnom srdci hľadať Hospodina a budem mu poslušný, On sa postará.

Takže keď sa nám v srdci vytráca vďaka, obzrime sa späť. Ďakujme za všetko, čo sme prijali od Hospodina a pripomínajme si to sami, ako aj svojim deťom. Nasledujme vzor Ježiša Krista a premieňajme sa na Jeho obraz tak, že budeme napojení na Zdroj – Ducha svätého skrze modlitbu a Slovo Božie.

 Ďakujme za Božieho Syna, Pána Ježiša Krista.