Gn 4, 1–5, 8b 

Adam poznal Evu, svoju ženu, a počala a porodila Kaina, a riekla: „Nadobudla som muža s Hospodinom.“ A zase porodila jeho brata Ábela. A Ábel pásol ovce a Kain obrábal zem. A stalo sa po čase, že Kain doniesol  Hospodinovi obetný dar z plodu zeme. A doniesol aj Ábel z prvorodených svojho stáda a z ich tuku. A Hospodin pohliadol milostive na Ábela a na jeho obetný dar. Ale na Kaina a na jeho obetný dar nepohliadol, a preto sa Kain veľmi rozpálil hnevom, tak, že opadla jeho tvár. Ale stalo sa potom, keď boli na poli, že povstal Kain na Ábela, svojho brata, a zabil ho. 

Gn 37, 3–4

 A Jakob býval v zemi pohostinstva svojho otca, v zemi Kanaána. Toto sú príbehy Jakobove. Jozef, ktorému bolo sedemnásť rokov a pásol stádo so svojimi bratmi. A on, chlapec, bol so synmi Bilhy a so synmi Zilfy, žien to svojho otca. A Jozef donášal ich zlú povesť ich otcovi. A Izrael miloval Jozefa nad všetkých svojich synov, pretože mu bol synom staroby, a spravil mu sukňu pestrých farieb. A keď videli jeho bratia, že ho miluje ich otec nad všetkých jeho bratov, nenávideli ho a nemohli s ním hovoriť pokojne. 

1 Sam 1, 1a), 2, 4–6, 10–11, 20

 A bol nejaký muž z Ramataim-cofima. Ten mal dve ženy: jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Penina. Penina mala deti, ale Anna nemala deti. A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Penine, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely. Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život. A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel jej život. A ona (Anna) bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi. A sľúbila sľub a riekla: Hospodine zástupov, ak pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života a britva nevstúpi na jeho hlavu. A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel.

5 M 6, 20–21
Keď sa ťa bude voľakedy zajtra pýtať tvoj syn a povie: Aké sú to svedectvá, ustanovenia a súdy, ktoré vám prikázal Hospodin, náš Boh? Ty mu odpovieš: Boli sme otrokmi u faraóna v Egyptskej zemi a Pán nás vyviedol silnou rukou.

Mk 9, 36–37
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.

Mk 10, 13–15                                                                                                              

Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: Nechajte deti prichádzať ku mne. Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. Amen vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Božieho ako dieťa, nevojde nikdy do neho. Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.