Časopis Dialóg

Doc. Ing. Štefan Markuš, DrSc. - vedec, publicista, bývalý tajomník Rady CB v SR

V januárovom čísle Dialógu sme načali rozpravu o delikátnej téme. Teraz v nej pokračujeme dvomi príspevkami – od Ondreja Prostredníka, vysokoškolského pedagóga Evanjelickej teologickej fakulty UK v Bratislave, a Tibora Máhrika, kazateľa Cirkvi bratskej v Žiline. V prvej úvahe sa dozvedáme zaujímavosti z histórie evanjelikalizmu a o počiatkoch reformných duchovných prúdov v samotnom protestantizme. V druhom príspevku sa nám otvoria perspektívy rozvoja evanjelikalizmu, ako aj hrozby, ktoré číhajú zo strany kultúrnych zmien – predovšetkým silný vplyv postmodernizmu.

V úvode k EVANJELIKALIZMU I sme spomenuli, že post-reformačné duchovné prúdy neboli monolitické. Rozlíšenia sa vynorili a rozdeľujú evanjelikálov na fundamentalistov, charizmatikov a tradičných evanjelikálov. Heterogénni evanjelikáli sa v oblasti teológie delia najmä z hľadiska pohľadu na Bibliu a jej interpretácie.

Zápas o Bibliu bez chýb a omylov je dlhodobo známy a pretrváva dodnes. Zástancovia predpokladu, že autori biblických kníh boli verbálne inšpirovaní Svätým Duchom, odmietajú akúkoľvek kritiku biblických rukopisov. Nositeľmi tohto názoru sú najmä fundamentalisti. Evanjelikáli sú preto často kritizovaní pre odmietanie poznatkov teologickej vedy a pre obhajovanie doslovného výkladu Biblie (tzv. bibliolatria). Tradičných evanjelikálov však nemožno upodozrievať z altruizmu k zjavenej pravde a z uctievania Biblie namiesto uctievania Boha Biblie.

Evanjelikáli vedú myšlienkový zápas najmä v otázkach morálky. Týka sa to hlavne umelého prerušenia tehotenstva, feminizmu, homosexuality, klonovania, liečby kmeňovými bunkami. Etickými problémami sú aj obrana štátu, proces odzbrojovania, ľavicové či pravicové ponímanie politiky a ekonomiky štátov. Najväčšiu dišputu v oblasti morálky vyvolal v roku 1985 Francis Schaeffer v knihe Whatever Happened to the Human Race? (Westchester, Crossway Books, 1985) Prirovnal tu výškrab embrya z maternice ženy k novovekému holokaustu a vyvolal tým vo svete šok. Začala sa rozprava o vzniku života. Vyzval evanjelikálov, aby sa k problému „novodobého holokaustu“ vyjadrili. Schaeffer obvinil kresťanov, že nahradili židovsko-kresťanský základ humanistickým postojom, ktorý „kladie človeka do centra všetkých vecí pred Bohom“. Treba povedať, že v postojoch tradičných evanjelikálov sa objavili aj liberálne názory. Ďalší problém, ktorý sužuje názorové pole evanjelikálov, je postoj k homosexualite a k politike rodovej rovnosti. Radi by sme privítali diskusiu evanjelikálnych teológov a mysliteľov aj na túto tému.

Pre otvorenie širokej diskusie pripomeňme myšlienku, ktorú publikoval C. Murphy štyri roky pred výzvou F. Schaeffera. Napísal: „Slovo evanjelikál sa vzťahuje na kresťana z akejkoľvek denominácie, ktorý svoju vieru a náboženskú prax založil na autorite Biblie, ktorý uveril novozákonnej doktríne o večnom živote a „novom zrode“ podľa skúsenosti Nikodéma, ako aj pôsobeniu Svätého Ducha; a ktorý je na základe týchto skúseností oddaný šíreniu evanjelia a misijnej práci.“ (Protestantism and the Evangelicals, The Wilson Quarterly 5, 1981) Osobne sa nazdávam, že Murphy presne naformuloval pravé zásady evanjelikalizmu.

Privítame odozvu kazateľov (ne)protestantských zborov na Slovensku aj v Čechách.

Skúsme reagovať na jednoduchú otázku:

Myslíte si, že je potrebné v súčasnosti trvať na uplatňovaní evanjelikálnych zásad v živote cirkvi?